Slovenská politická realita alias „Hra na slepú babu.“

Autor: Boris Wagner | 26.2.2013 o 0:01 | (upravené 26.2.2013 o 7:03) Karma článku: 8,75 | Prečítané:  566x

Ako deti sme sa hrávali hru na slepú babu. A aj takto môže vyzerať jej klon pre dospelých. Že by to bola stále len nevinná zábavka? Omyl. Total - real - brutal.

Vážení, VY, ktorí ste politické strany už prekukli, ale aj VY, ktorí si myslíte, že nejaká strana to s nami občanmi myslí poctivo, VY všetci stále klamaní – uvedomte si, že politici s nami hrajú jednu zo starých dávnych ľudových slovenských hier.

Hru na slepú babu.

Ale pravidlá si trochu prispôsobili. Keďže to trvá na náš vkus už pridlho, je najvyšší čas vrátiť pravidlá tejto hry do pôvodnej – správnej roviny a môže sa hrať ďalej... uvidíme, či sa to bude všetkým zúčastneným aj naďalej páčiť.

Terajšia hra na slepú babu vyzerá na Slovensku takto:

- Hru hrajú tri skupiny hráčov.

- Vládna časť politického spektra + opozičná časť politického spektra + ľud krajiny.

- Občan vypočítava tým, že vo voľbách dáva svoj hlas tomu, kto sa schováva a tomu, kto hľadá.

- Celé politické spektrum sa všemožne snaží získať na svoju stranu hlasy, aby sa mohli schovávať.

- Po vypočítaní „en ten tiky dva špendlíky...“ (po voľbách) sa toto politické spektrum jasne rozdelí na dve skupiny.

- Tí, čo vypadli, žmúria (opozícia).

- Tí, čo vyhrali „vypočítavačku“ (voľby), sa schovávajú (vládne zoskupenie).

- Jedna hra trvá v štandardnom čase 4 roky.

Odhaľme aj skrytý zmysel tejto hry. Tí, čo vyhrali sa snažia čo najviac verejných peňazí schovať na svoje účty a tí, čo žmúria sa snažia túto ich schovávačku odhaľovať. V princípe ale platí ich vzájomná tichá dohoda, že všetko, čo sa odhalí aj tak zostane tomu, kto si to schoval na svoje účty a nič sa nevráti. No a ak sa tým, čo sa snažili hľadať poschovávané naše peniaze podarí odhaliť dostatočne veľa zle schovaných ukradnutých peňazí, tak získavajú šancu, že pri najbližšom vypočítavaní (voľbách), budú oni vybratí ako tí, čo si budú schovávať naše peniaze – našu snahu, prácu v potu tváre v podobe jej finančného ocenenia (sprosto nás budú okrádať) a zas tí ostatní ich budú odhaľovať.

Takto to ide stále dookola. Tohto efektu „á la kolotoče v lunaparku“ sme svedkami už pekných pár volebných období. Lenže cena je omnoho vyššia ako v lunaparku. Platíme za to našou lepšou prítomnosťou ale aj budúcnosťou. Z toho kolotoča nám ostáva len „vyvrátený žalúdok a oči pre plač.“

Ľud to celé platí a logicky očakáva, že aj on z toho niečo bude mať. Slušnú infraštruktúru, zdravotníctvo, spravodlivý a dobrý sociálny systém a proste všetko. Čaká však zbytočne, že sa to raz zmení. Nezmení – oni to nezmenia. Musíme to zmeniť my sami.

Sínusoida je neúprosná. Je čas aby sa garde obrátilo. Aby ľud hľadal všetkých politických podvodníkov a peniaze, ktoré si schovali, ktoré ukradli ľudu. K tomuto to speje. Ak hovoríte o mojej naivite, tak si prečítajte môj návod „Ako Ďalej? (časť 2) Strana, ktorú treba voliť!“ a zistíte, že naivní sú oni keď si myslia, že im to zlodejstvo bude prechádzať beztrestne donekonečna... Ak sa budeme vedieť zmobilizovať, tak skončili a nadobro!

Takže poďme sa hrať obľúbenú slovenskú hru na slepú babu podľa správnych a logických pravidiel. Uvidíme, koho to bude viac baviť takto...


Boris Wagner

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?